BE GREEN - Čo by sme mali vedieť o plastoch aspoň teoreticky?

Plasty I.diel

Aj keď plastové materiály dnes doslova zaplavujú celý svet, stále zostáva veľa nevypovedaného o tom, odkiaľ sa samotný plast zobral, čo bolo jeho skutočným posolstvom, či akými spôsobmi dokážeme plast vyrobiť.

Zaujímavým faktom je, že plasty sa formovali celé jedno storočie, až kým sa nedostavil prvý hmotný výsledok, v ďalšom storočí sa tento materiál stal reálnym problémom v oblasti životného prostredia.

Kedysi záchrancovia priemyslu, dnes ničitelia životného prostredia

V súčasnosti sa len ťažko dokážeme stotožniť s tým obdobím, kedy široko-ďaleko nebolo inovatívnejšieho materiálu ako plast. Ešte pred tým, ako sa začal samotný vývoj plastového materiálu, sa vtedajší obchodníci snažili získať zákazníkov prostými výrobkami z prírodných materiálov ako bolo drevo, bavlna či zvieracia koža.

Začiatky plastov siahajú do 19. storočia, avšak išlo len o určité objavy, ktoré boli predchodcami ozajstných hmôt.

Oficiálne prvá umelo vyrobená hmota bakelit bola vyrobená až začiatkom 20. storočia. Dnes si len málokto z nás dokáže predstaviť, že by zo zemského povrchu zmizli plasty. Tento materiál sa stal súčasťou nášho každodenného života.
Pôvodne bol plast ako taký navrhnutý pre americkú armádu, ale za veľmi krátky čas sa rozšíril nielen do celého sveta, ale aj do všetkých priemyselných odvetví. V novodobom priemysle má plast úlohu lacného a ľahko tvarovateľného materiálu, ktorý sa stal výhodnejšou alternatívou prírodných materiálov.

Nie je nijakým tajomstvom, že prírodné materiály, aj keď sú oproti plastom drahšie, prinášajú do našich životov menšie zdravotné riziko, práve preto, že sa vytvorili zo samotnej prírody. Postupné objavy plastov spôsobili vo svete veľký rozruch, avšak spolu s pozitívnymi reakciami obchodníkov na lacné materiálne náklady prichádzajú aj negatívne ohlasy ochrancov prírody. Okrem toho, že plastový odpad sa dostáva do morí, oceánov a iných vodných plôch a tým ohrozuje životy viacerých druhov živočíchov, majú plasty negatívne účinky aj na ľudský organizmus. Niektoré plasty majú toxické účinky, či dokonca karcinogénne.
Svetové spoločnosti, ktoré sa preslávili rozličným tovarom uprednostňujú využívanie plastov. Okrem toho, že ide o jednoduchý a lacný  proces výroby, ide aj o väčší záujem zákazníkov o tieto produkty z dôvodu nízkych predajných cien.  Hlavné zložky plastov možno získať z uhlia, ropy či zemného plynu, a teda zo zdrojov, ktoré prinášajú do nášho organizmu viac negatívneho ako pozitívneho. Tieto látky sa z hotových produktov môžu uvoľňovať pôsobením tepla a dostávať sa do nášho tela prostredníctvom vdýchnutého vzduchu či jedla alebo nápojov balených v plastových nádobách.

Sú všetky plasty pre nás škodlivé?

Je to možno ťažko uveriteľné, ale takmer každý deň sa do nášho tráviaceho traktu dostávajú plasty, pričom o tom ani netušíme. Prečo je to tak? Ide o tzv. mikroplasty, ktoré už podľa názvu predstavujú plastové čiastočky mikroskopických rozmerov. Častým spôsobom ako sa tieto čiastočky dostávajú do tiel morských živočíchov je práve vodné prostredie, v ktorom žijú. Mikroplasty sa dostanú do ich tiel, pričom tieto živočíchy môžeme skonzumovať a plastové častice sa ocitnú v našom tele. Podľa najnovších výskumov sa mikroplasty nachádzajú dokonca aj vo vzduchu či v pitnej vode. V súčasnej dobe ešte nie sú známe konkrétne dopady mikroplastov na naše organizmy, ale predpokladá sa, že pôjde viac o negatívny dopad ako o ten pozitívny. Najnovšie zistenie o tom, že mikroplasty zachytávajú toxické látky a následne ich uvoľňujú v telách zvierat, len prispelo k rozhodnutiam niektorých výrobcov obmedziť mikroplasty v ich produktoch.
 

Kde nájdeme mikroplasty?

•          jedlo                                 •          cigarety         

•          pivo                                  •          textílie             

•          voda z vodovodu              •          pneumatiky

•          med

•          kozmetika a čistiace prostriedky

Historické okienko

1846
- náhodný objav strelnej bavlny
- v laboratóriu nemeckého chemika Schönbeina  sa rozliala nitračná zmes a v snahe utrieť rozliatu zmes bavlnenou látkou tento chemik nechtiac objavil strelnú bavlnu, a teda nitrocelulózu, ktorá sa používa ako nedymiaci púštny prach

1856
- Angličan Alexander Parkes sa snažil objaviť recept na nehorľavý variant nitrocelulózy
- napokon sa mu metódou odparovania podarilo získať zvyšok pevného skupenstva, ktorý mal elastické a vodeodolné vlastnosti - parkesin 

1851
- bol vyrobený prvý tepelne vodivý materiál, ktorý sa líšil od prírodných materiálov špecifickými chemickými vlastnosťami - ebonit

1869

- americký tlačiar J. W. Hyatt skombinoval nitrocelulózu s gáfrom a prvý plast – celuloid, ktorý neskôr urobil kariéru vo výrobe filmov do fotoaparátov Kodak.

1907

- pripravil belgický chemik Leo Hendrik Baekeland  prvý bakelit - fenolformaldehydový polykondenzát (živica)

1909

- bakelit sa prvýkrát objavil vo svetle reflektorov továrenskej sériovej výroby, pýšil sa už menom po svojom objaviteľovi Leovi Baekelandovi

- vďaka formaldehydu boli objavené nové plastické látky - galalid a erinoid

1930-1950
- v tomto období boli objavené plasty, bez ktorých by sme sa dnes len ťažko zaobišli

• Polyetylén (PE)
• Polystyrén (PS)
• Polymetalmetakrylát (PMMA)
• Polyvinylchlorid (PVC)
• Polypropylén (PP)

MUDr.Kristína Dugasová  16.11.2020